Ľudová slovesnosť na
materskej dovolenke.
Alebo
Rodina na ceste k spokojnejšej matke.
Našu Lucu mám asi úplne najradšej, keď s ňou nie som.
Robí mi to hrozne dobre. A trvalo mi hrozne dlho, kým som na to prišla a začala
podľa toho žiť. Ako ste na tom vy?
Najprv sme skúšali utorkové večery – že boli akože moje.
Michal po práci zobral malú na pivo (ona spala v šatke a Michal s kamošmi
pri Chorvátskom ramene sa pohojdávali malej do rytmu a popíjali pri
tom...) a ja som mala čas pre seba – viete umyť dlážky, riady, navariť a tak.
Michal mi stále prízvukoval nech si aj odpočiniem, ale ktovie prečo to v tom
neporiadku nešlo... Akosi som teda na tých utorkoch netrvala a tak to tak
samočinne zakapalo.
Až po troch mesiacoch od začiatku som si uvedomila, že to cvičenie je asi jediná činnosť, pri ktorej naozaj dokážem úplne vymazať Lucu z hlavy (a aj všetko iné). Zo samotnej nešportovosti môjho ja nemožem povedať, že by som to cvičenie milovala, milujem však ten pocit po ňom. A to zvítanie s bábätkom našim najmilovanejším. A tá cesta busom do fitka. Tá ranná vôňa petržalskej trávy a orgovánu! Tá 9 minútová pohoda v buse, keď môžem len tak hľadieť doblba. Moje zmysly zažívajú nenormálne uvoľnenie. 6 hodín týždenne takto moje ja pookrieva. K Luciške sa vracia spokojná mamina – že sa raz znova prekonala a že s ňou môže opäť byť.
Michal vyzerá tiež spokojne – pekne sa spolu naraňajkujú,
osprchujú, urobia ba... posilňujú svoj vzťah a vytvárajú si vlastné
spoločné rituály, ktoré by nevznikli, keby sa okolo nich ponevieram.
Toto som teda chcela zvýrazniť - všetkého veľa škodí. Aj veľa (24/7) maminkovania. Toľko k tej ľudovej
slovesnosti.
Tým nechcem povedať, že všetky matky majú cvičiť, aby im
bolo lepšie. Len odporúčam naučiť sa mať čas pre seba a zároveň dopriať
vlastný čas s bábom aj tatinkovi – ale taký naozajstný. Taký, v ktorom
nebudete spoza rohu upozorňovať na čapicu, utierať jogurt z okna, zakazovať
Nutellu a utišovať veľký plač po páde z botníka. Nechajte ich. Nech
sa zo seba tešia, nech si lezú na nervy, nech sa nakŕmia, nech sa utíšia...nech
sú spolu. Garantujem vám, že aj vám všetkým bude potom spolu oveľa lepšie.
Má to však jeden háčik. Nefunguje to razzačas a ani uvidimecitopojde. To je pasca „razzačasu“(razzačas
ísť sama doktorovi/do divadla/von s kamošmi/na wellness), lebo vtedy
akurát otecko zistí, že to bábo ešte príliš potrebuje mamu a mamička sa
uistí, že je pokojnejšia, keď má bábo pri sebe. Treba tomu dať istotu
pravidelnosti, nech sa tata aj mama zmieri s tým, že to dáko dá, ak by mali
náhodou obavu, že sa nedá.
PS ešte jedno: Tiež u mňa platí, že ráno je múdrejšie
večera (a.k.a neskôr je múdrejšie teraz) – hlavne pri manželských kolíziách a internetovom
nakupovaní.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára