Ľudová slovesnosť na materskej dovolenke / Rodina na ceste k spokojnejšej matke.

Ľudová slovesnosť na materskej dovolenke.

Alebo

 Rodina na ceste k spokojnejšej matke.

Našu Lucu mám asi úplne najradšej, keď s ňou nie som. Robí mi to hrozne dobre. A trvalo mi hrozne dlho, kým som na to prišla a začala podľa toho žiť. Ako ste na tom vy?

Najprv sme skúšali utorkové večery – že boli akože moje. Michal po práci zobral malú na pivo (ona spala v šatke a Michal s kamošmi pri Chorvátskom ramene sa pohojdávali malej do rytmu a popíjali pri tom...) a ja som mala čas pre seba – viete umyť dlážky, riady, navariť a tak. Michal mi stále prízvukoval nech si aj odpočiniem, ale ktovie prečo to v tom neporiadku nešlo... Akosi som teda na tých utorkoch netrvala a tak to tak samočinne zakapalo.

Okamihy bez dietka mi však stále naliehavejšie ukazovalo ako mi to robí dobre. Stále naliehavejšia bola aj tesná guma na mojom antikoncepčnom dojčenskom pyžame.  A bývala som hrooozne nervózna a vznetlivá.  Tak sme začali cvičiť. Ja svoje telo a Michal s Lu vzájomnú spoločnosť.

Až po troch mesiacoch od začiatku som si uvedomila, že to cvičenie je asi jediná činnosť, pri ktorej naozaj dokážem úplne vymazať Lucu z hlavy (a aj všetko iné). Zo samotnej nešportovosti môjho ja nemožem povedať, že by som to cvičenie milovala, milujem však ten pocit po ňom. A to zvítanie s bábätkom našim najmilovanejším. A tá cesta busom do fitka. Tá ranná vôňa petržalskej trávy a orgovánu! Tá 9 minútová pohoda v buse, keď môžem len tak hľadieť doblba. Moje zmysly zažívajú nenormálne uvoľnenie. 6 hodín týždenne takto moje ja pookrieva. K Luciške sa vracia spokojná mamina – že sa raz znova prekonala a že s ňou môže opäť byť.

Michal vyzerá tiež spokojne – pekne sa spolu naraňajkujú, osprchujú, urobia ba... posilňujú svoj vzťah a vytvárajú si vlastné spoločné rituály, ktoré by nevznikli, keby sa okolo nich ponevieram.

Toto som teda chcela zvýrazniť - všetkého veľa škodí. Aj veľa (24/7) maminkovania. Toľko k tej ľudovej slovesnosti.

Tým nechcem povedať, že všetky matky majú cvičiť, aby im bolo lepšie. Len odporúčam naučiť sa mať čas pre seba a zároveň dopriať vlastný čas s bábom aj tatinkovi – ale taký naozajstný. Taký, v ktorom nebudete spoza rohu upozorňovať na čapicu, utierať jogurt z okna, zakazovať Nutellu a utišovať veľký plač po páde z botníka. Nechajte ich. Nech sa zo seba tešia, nech si lezú na nervy, nech sa nakŕmia, nech sa utíšia...nech sú spolu. Garantujem vám, že aj vám všetkým bude potom spolu oveľa lepšie.

Má to však jeden háčik. Nefunguje to razzačas a ani uvidimecitopojde. To je pasca „razzačasu“(razzačas ísť sama doktorovi/do divadla/von s kamošmi/na wellness), lebo vtedy akurát otecko zistí, že to bábo ešte príliš potrebuje mamu a mamička sa uistí, že je pokojnejšia, keď má bábo pri sebe. Treba tomu dať istotu pravidelnosti, nech sa tata aj mama zmieri s tým, že to dáko dá, ak by mali náhodou obavu, že sa nedá.

PS: Keby ste hľadali miesto na cvičenie, mne sa veľmi páči vo FITNESSA. Vďaka Duchonko :)

PS ešte jedno: Tiež u mňa platí, že ráno je múdrejšie večera (a.k.a neskôr je múdrejšie teraz) – hlavne pri manželských kolíziách a internetovom nakupovaní.