Stanovačka s baby Lu – S bábom pod stanom

Jupí, jupí, o  dva týždne nás čaká s baby Lu náš tretí skautský tábor. 

Ten prvý bol najzložitejší – síce bola ešte v brušku, ale tak naširoko, že som si na podsadovej posteli nemala kde položiť ruky a dosť ma z toho boleli. (v 7.mesiaci som bola, teda vlastne Lu)

Ten druhý, minuloročný, som sa vyspala výrazne lepšie, aj keď bol náročnejší než som si predstavovala, bo bolo veľmi sucho a Lu z prachu očká červeneli. (Lu mala 9 mesiacov) Na tento tretí sa neskutočne teším. (Lu bude mať 21 mesiacov)

Pokúsila som sa tu ako-tak spísať, čo sa nám pri stanovaní osvedčilo. Vlastne, keď po prečítaní tohto príspevku som zistila, že ani tak nejde o to, ako sa na stanovanie čo najlepšie pripraviť, ale o dar vedieť si ho užiť, aj keby traktory padali. 

Vôbec nepokrývam tipy na miesta na stanovanie.  Najviac vychádzam zo spomienok na naše skautské tábory, stanovali sme však aj v národných parkoch USA (september 2015, Lu mala 11 mesiacov, už vedela chodiť, v stane sme  boli 6 nocí, dokopy v troch kempoch)

Hygiena:

Na skaute platia 2 základné hygienická pravidlá. Jedno je o troch sekundách na zemi, druhé o čistej špine. Som ich veľkou vyznávačkou a podľa mňa sa skvelo hodia na všetky stanovačky.

Po prebaľovaní umyjem vodou(točka, potok/fľaša..). Pred jedením umyjem ruky. Kúpanie – keď  sa dá. Skúšala som na tábore minulý rok aj látkovky, ale napokon sme dobačovali s jednorazovými plienkami. Tento rok už nám plienky netreba, tak o odpad menej. 

Ohľadom kúpania – my máme na tábore aj sprchu, ale celkom fajn sa mi osvedčila umelá vanička – ráno tam dám zohriať vodu na slnku a poobede okúpem. Alebo aj veľký lavór. Neosvedčil sa mi nafukovací bazénik (príliš citlivý na diery), ktorý sa ľahko zasviní a ťažko čistí. Vaničku/lavór len v potoku opláchnem a je čisté. Skúste v potoku opláchnuť nafukovací bazénik... V kempoch sme sa s Lu pod sprchou spoločne poumývali. ( v sprche na zemi na uteráku sedela, ak bola zem ok, alebo v rukách ju Michal držal, hlavne sme ju umývali cez deň keď bolo teplo, bo navečer bola dosťže kosa)

Strava: 

To neviem veľmi opísať. Nie je to pre nás veľmi téma. Lu sa stále dojčí. Minulý rok na tábore som jej odkladala z nášho jedla pred dochutením, tento rok už nebudem. V podstate toho ten škrček zje tak málo, že ani krupicová kaša s cukrom či puding s piškótami jej neuškodí v tom jej mokromnožstve. Na hryzkanie je vždy fajn mrkvička, jabĺčko, chrumky... Som zvedavá ako jej bude chutiť lančmitový guláš a lančmitový stejk.. :)) Stoličku na jedenie som neriešila, Lu mala na jedenie stôl. 

Spánok:

V čom: dá sa všelijako. V normálnom aj v podsadovom stane používame nafukovacie kalimatky, ešte viac eňo ňuno sú vraj nafukovacie postele/matrace, ale to je na môj vkus príliš veľké, príliš pohodlné a hrozne zle sa z toho čistí suchá tráva. Naobliekavam ju na noc podľa toho, aká je kosa, keď ide spať- čiže pred spaním ju oblečiem tak aby jej večer vonku bolo príjemne. Obal na bábo sme skúšali takto-

A)  dospelácky spacák, v strede zviazaný a preložený na polovicu tak, že dolná polovica bola pod ňou. Fajn, hlavne keď nie je veľká zima v noci, lebo tam má dosť miesta na chlad. (Ten sa však dá vyplniť oblečením/dekou/ spacím vakom...

B) Tehotenský spacák/dva spojené spacáky. Hlavne keď bola malá. Pohodlné na dojčenie, len v podsadovom stane som sa bála, že spadnem. V stane na zemi, pohodka.

C)  Fusak – taký ten oldskúlový, z ovčej vlny vnútri po Krančovi máme. Nemá žiadne diery na opraty kočíkové, tak zima tadiaľ nejde. To používame, keď je fakt kosa, plus ju balím do dečky/osušky/spacieho vaku. Už som počula aj o nápade, použiť zimný overal. Neskúšali sme zatiaľ.

     Ako: V podsadovom stane sa s bábom spolu na posteli spí dosť náročne, minulý tábor sme to urobili takto: Ja som spala na podsade, Lu spala v svojom prútenom košíku. Vedľa „postele“ som mala záhradné plastové kreslo, v ktorom som ju dojčila (na dojčenie sa potrebujem oprieť, čo v stane inak nejde) Dojčí sa 1 až 4 krát za noc. Len som ju celú aj s fusakom vytiahla, sadla si do kresla, nadojčila/uspala. Nadránom, už tak nešlo, tak som si to kreslo otočila k podsadovej posteli, strčila si ju do spacáku a dojčila a tak sme ešte hodku dve spánku dali. (v podstate som ja ležala na podsade a baby Lu na tej stoličke- vid foto vyššie) Tento rok som to s tou podsadou nijako nevyhútala, bo sa bojím, že by mi capla na zem. Takže tento rok skúsime tábor v klasickom stane.

V kempoch sme spávali 6 ľudí v jednom stane. Lu to dávala úplne elegantne. Budila sa max 2x za noc, spala vo veľkom spacáku ohnutom na polovicu. Ten čerstvý vzduch a šum potoka sú spánkovými afrodiziakami podľa mňa.

Denný spánok:  v nosiči alebo v šatke. V stane sa mi ju cez deň uspať nepodarilo, ale nepamätám si, že by som to vôbec skúšala(teplóóóó). Minulý rok mávala dva max hodinové spánky, to som sa vždy s niekým poprechádzala, ale teraz máva jeden dvojhodinový – to som lenivá mať ten radiatorík toľko na sebe. Skúsim sa tento rok odpažiť trocha od tábora, dakde do tieňa na deku s knihou. Uvidíme. Manduca je v zálohe. V úplne krízovom scenári ju naložím do auta, 20 min povozím a potom preložím na tú deku v tieni. Verím, že to dáko dáme.

Hračky: 

tri knižky keby dlhodobo pršalo, loptu/balón a inak nič. Hračkový potenciál má: blato, lavór s vodou, seno, ešusy, kamienky, fľaša s vodou a dierkou na vrchnáku, čokoľvek s čím sa dá robiť buchot alebo sa dá presýpať/prelievať. Zistením, že dieťa do troch rokov sa nehrá, ale napodobňuje sa nám otvorila celá škála „hier“. Napríklad „na holenie sa“ ...:) A predsa len zoberiem dake vodovky, temperky a tak na bordel hranie (na tábore sa neporiadok lahšie stratí ako v dvojizbáku).

Oblečko: 

Hlavne také, aby mi nebolo ľúto, že sa zašpiní (veľmi). Keď sa dá tak chodí naboso. Chcela by aj na holo, ale po tom, čo jej surová penne cestovina rozrezala riťulu, keď na ňu spadla, trvám aspoň na gačurách. A čapici. Na slnko sa snažím je dať do vzdušného, ale dlhého oblečka. Aj do lesa. Úplne fasa sú tie pogumované nohavice, ktoré tu kdesi inde tuším spomínam.

Počasie:

Staré známe - neexistuje zlé počasie, len zle oblečený skaut. 

Zima- nababušiť sa, snažím sa nemať pre ňu veľa oblečka,  ak mi chýba – nababuším ju do nášho. Celkom zaujímavé módne kreácie už z toho vznikli.

Teplo – ľanové košielky s dlhým rukávom, klobúčiky, malinový olej (ako opaľovací krém + do vody destká 50ka vodeodolná)

Dážď – v teple – jupí. V zime – počkáme. Gumáky a pršiplášť máme, ale sme ešte  nepoužili. A úplne super sú také tie tenké pogumované gate na traky pre deti – do rosy, do blata v chladnejšom počasí.

Hmyz:

Komáre – ignorujem. Ovady/osy – odháňam (ak neúspešne tak cibuľa, studený nôž a fenistil. Inak ja po uštipnutí pištím viac než Lu)  Kliešte – pred každým jedlom kontrolujem. (Lu ešte nemala, ale deckám na tábore ich nemydlím, nemastím, nevykrúcam - len ťahám von, robím okolo vpichu čierne kruhy centrofixou a tie pozorujem pár dni po) Používali sme aj taký ten protihmyzí náramok (nechcela ho mať na ruke ani na nohe, tak sme jej ho vešali na plienku. Neviem nakoľko fungoval, ale mala som lepší pocit, že som niečo pre istotu urobila. V stane na tábore máme povešanú mätu a na večerné nástupy používam repelent pre deti – repelentujem jej oblečko pred tým než jej ho oblečiem. Plus taká tá klasika, že do lesa dlhé rukávy a ponožky. Inak s Lu väčšinu hmyzu buď pozorujeme alebo ignorujeme alebo robíme ššššššc. 

Tak celkovo: Stanovačka, nie len s deckom ale aj bez neho ma takú pascu, do ktorej sa da ľahko spadnúť. Volá sa „čoeštebudemepotrebovat“. Mňa pred ňou chránia najmä okolnosti. Pri stanovaní v USA som to nemohla riešiť kvôli batožine a mali sme len to, čo nám naši kamoši požičali. Na tábore sa zas spolieham na to, že čo nebudem mať ja bude mať niekto iný. Celkom iné je asi také to kempové stanovanie, zvlášť keď idete z domu a vlastným autom. Lebo auto toho vie veľa odniesť. To aj mňa potom napadá, či si nezoberiem aj podušky a šerbel a Luce odrážadlo. Aj teraz pri plánovaní nasledujúceho tábora som už začala špekulovať, či jej nezobrať dáku malú stoličku a bábiky.... Bez limitu sa balí fakt ťažko. A vlastne sa s bezlimitnou batožinou aj ťažko žije, teda aspoň mne, lebo ja stále niečo hľadám... Preto sa snažím nemať veľa vecí len toľko koľko sa dá pekne uložiť v stane.

Tiež mi treba spomenúť, že čím je dieťa menšie tým príjemnejšie je mať pri stanovaní okolo seba pomocníkov. Keď baby Lu ešte nevedela dobre chodiť – aby ju mal vždy kto podržať. Pred prvým stanovaním kdesi vo svete je tiež celkom dobrý nápad si to vyskúšať u babky na záhrade, nech sa eliminuje stres. ( Stres rodičov nie dieťaťa, dieťa je v pohode keď sú mama s

 tata v pohode). Ono to je celé celkom zábava, ale platí to isté, čo o cestovaní ako takom – stanovanie s bábom si užijete najmä vtedy ak ste si užívali aj stanovanie bez dieťaťa. Mne veľmi na stres a nepokoj pomáha zmierenie sa s nepripravenosťou na všetko. Väčšinou si celkom užívame nečakané situácie, lebo môžeme vymýšľať nečakané riešenia, s ktorými potom machrujeme.  Tak som zvedavá, aké machrovinky vymyslíme tento rok... :)

Juj, tak sa na ten tábor teším! 

PS: Maminy, skautky, čo tak urobiť daký skautský mamatábor?